Absolventka Maťa o živote na americkej strednej: „FLEXibilita je kľúč!“

Martina je absolventkou FLEX programu v školskom roku 2022/23. Pochádza zo Starej Ľubovne na východnom Slovensku a do Ameriky sa dostala až na druhý pokus podávania prihlášky. Maťa svoj rok strávila v meste Urbandale, v štáte Iowa, v centrálnej časti USA. Po svojom návrate z Ameriky pokračuje na strednej škole na Slovensku a aktívne sa zapája do aktivít v rámci absolventskej komunity FLEX. Vo svojom blogu sa spätne poobhliadla za rokom stráveným v Amerike a zhodnotila náročné i príjemné chvíle, či rozdiely medzi školským rokom na Slovensku a na Urbandale High School.

Keď som si v pätnástich vyberala strednú školu, snívala som o živote ako z amerického filmu. Netušila som však, že sa mi už čoskoro naskytne možnosť vyskúšať si túto rolu, a to hneď na celý rok. O možnosti prihlásiť sa na FLEX som vedela už nejaký ten piatok, no až na druhý pokus, po množstve vynaloženého úsilia a dúfania, sa tento „Americký sen“ stal skutočnosťou.

My ľudia si často myslíme, že sme na zmeny pripravení, no faktom je, že väčšinou je to len vágna domnienka a v realite to znamená aj pripustenie nejakých tých negatívnych aspektov. Prechádzka ružovou záhradou to určite nebola aj napriek množstvu zážitkov a skúseností, ktoré som počas môjho výmenného pobytu získala. Odlúčenie od rodiny a priateľov, zmena režimu a rutín a to nie len v škole, i konštantné fungovanie v cudzom jazyku si rýchlo vyžiadajú daň a vy sa ocitnete na prahu rozhodovania sa medzi pocitmi samoty a pocitom, že ak sa neprispôsobíte teraz, tak ste šancu, ktorú by chceli mnohí, dostali zbytočne. Vaša odolnosť voči veciam, ktoré nebudete môcť zmeniť alebo ovplyvniť je v štádiu, v akom som sa nachádzala v USA, potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Neberte to preto ako zastrašovanie, ale skôr ako priateľskú radu — flexibilita je kľúč!

Po mojom zistení, že veci teda nebudú vždy jednoduché, a že časom opadá aj počiatočné zaslepenie z úžasu, som prišla k uvedomeniu, že môj „nový život“ v Iowe (štát kde som strávila rok) by som aj tak za nič nevymenila. Dovolím si tvrdiť, že akonáhle som zmenila svoj prístup a pohľad na vec, príležitosti sa hrnuli mojím smerom, presne ako spomínaným filmovým hrdinom.

Nie je to High School Musical, veľké rozdiely však nečakajte

Mnoho mladých si školský rok v USA predstavuje ako filmy High School Musical, no moja škola nebola úplne rovnaká. Veľa škôl v Amerike je rozlohou i počtom študentov omnoho väčších a zatiaľ čo budovy našich škôl sa tiahnu skôr do výšky, tie ich sú prízemné a rozsiahle. Na Slovensku máme školské dvory, v Amerike je zase súčasťou školského areálu ihrisko amerického futbalu, ktorým žije celá škola. Taktiež si potrpia na bejzbal a softbal, či iné športy, ktoré si aj my najviac spájame s USA.

Práve kvôli veľkému dôrazu na mimoškolské aktivity, hlavne rôzne sezónne športy, mala aj naša škola v meste Urbandale okrem dvoch telocviční aj novú, plne vybavenú posilňovňu, čo u nás nebýva zvykom. Tá sa potom využíva aj v rámci hodín telesnej výchovy na zvýšenie výkonu u žiakov, ktorí sa venujú športu, či atletike. Zaujímavosťou pre mňa bolo aj to, že na tréningy sa dá zapísať aj počas prázdnin aby ste „nevyšli z formy“. Škola sa tak stáva nielen miestom na vzdelanie, ale aj na takmer profesionálne športovanie. Žiaci, ktorí telesnú v láske nemajú, si však stále môžu vybrať takú dávku pohybu, ktorá im postačuje na bežných hodinách, ktoré si zvolia na začiatku roka.

Čo ma privádza k ďalšej novinke – výber vlastných predmetov počas štúdia. Stredné školy na Slovensku nám dávajú možnosť výberu predmetov zväčša až v posledných ročníkoch štúdia, no v USA tento systém funguje celé 4 roky strednej školy. Na výber nie ste sami, pomáha vám váš osobný konzultant alebo tzv. „student counselor,“ na ktorého sa môžete obrátiť s akýmikoľvek otázkami alebo problémami ohľadom vášho štúdia (zatiaľ čo na slovenských školách problémy väčšinou riešime s učiteľmi či vedením školy). Výber predmetov podľa záujmu študentov je podľa mňa naozaj užitočný a výborne fungujúci spôsob výučby. Vie pomôcť nielen pri zlepšení študijných a atletických výsledkov, ale tiež lepšie pripraviť študentov na vysoké školy, či budúce profesie.                                         

Žltý autobus, školská jedáleň a iné stereotypy

V Iowe mi bolo ponúknutých mnoho mimoškolských aktivít. Od umenia, divadla, hudby, rôznych akademických krúžkov a spoločenských klubov až po športy ako napríklad bowling, wrestling, tenis a mnohé, ktoré sú bežné i na našich školách. Na Urbandale High School však mali všetky „katedry“ svojich vedúcich, ktorí boli zodpovední za príslušný klub alebo krúžok. Divadelné umenie, vybavené školským štúdiom a javiskom, malo niečo ako svoje vlastné oddelenie, tak ako aj športy, čo pre študentov znamenalo, že o všetky súťaže, vybavenie a odvoz bolo vždy postarané. Známe žlté autobusy na nás čakali vždy pred zadným vchodom, pripravené na prevoz na súťaž alebo vystúpenie, opäť raz, scéna presne ako z filmu. Študenti sa tak úplné vyhýbajú blúdeniu po neznámom meste, či hľadaniu mimoškolských aktivít, keďže o všetko majú postarané v rámci areálu školy.

Spomínané športy som nazvala sezónnymi preto, lebo boli rozdelené na obdobia. Napríklad, keď skončila sezóna amerického futbalu koncom októbra, začala sezóna wrestlingu hneď v novembri, čo má študentov motivovať venovať sa viacerým športom a tým rozvinúť nielen ich fyzické zručnosti, ale aj poukázať na jedinečnosť každého športu. Zatiaľ čo v Amerike mimoškolské aktivity skôr rotujú, na Slovensku sme zvyknutí venovať sa jednému alebo aj viacerým športom naraz dlhšiu dobu. Aj umelecké krúžky navštevujeme v umeleckých školách alebo centrách voľného času celý školský rok, čo je v USA skôr výnimkou.

Stereotypne som sa už pred odchodom z Európy stretla s výrokmi, že americké školy sú ľahké a všetci tam majú dobré známky. Pravdou je, že osnovy sú naozaj odlišné. To, čo my preberieme za rok štúdia, majú oni často rozdelené na osobitné predmety. My preberáme väčšie kvantá učiva naraz, no oni sa problémom venujú dlhšie a hlbšie. Náš spôsob výučby je z veľkej miery založený na memorovaní, zatiaľ čo v USA dávajú prednosť praktickému využitiu. Do mnohých predmetov bola zakomponovaná aj diskusia či vyjadrenie vlastného názoru na vec, čo sa už v dnešnej dobe snažíme praktizovať aj na Slovensku. Spolu s ďalšími FLEX absolventami sme sa po príchode zhodli, že interaktívnosť a dôraz na pochopenie látky boli pre rozšírenie našich obzorov a vedomostí kľúčové. Treba ale spomenúť, že v momentoch, kedy bolo treba preukázať všeobecný prehľad, sme mali navrch práve vďaka povinným predmetom z prvých ročníkov strednej školy.

Dobré známky tiež nie sú samozrejmosťou a z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že ak si navolíte predmety, ktoré vás bavia, je oveľa ľahšie udržať pri nich pozornosť a detailne sa im venovať. Do veľkej miery je to však na vás, čo vnímam ako najväčšie plus. Môžete si svoj rok na americkej škole nastaviť v podstate v takej náročnosti, ako vám to vyhovuje.

Určite je v každom americkom filme o strednej škole aspoň jedna scéna zo školskej jedálne, kde sa podávajú studené obedy ako sendviče, šaláty a sem-tam aj nejaká tá pizza, či zemiaková kaša. Ďaleko od reality to nie je. V amerických jedálňach sa naozaj teplého obeda na štýl našej jedálne nedočkáte. Na školské obedy si však zvyknete bez väčších problémov a doteraz si spomínam na mnoho ďalších kultúrnych šokov, ktoré mi po mesiacoch v USA prišli už vcelku normálne.                                                                                        

Čo si z toho celého vlastne odnášam?

Písať o podobnostiach a odlišnostiach slovenskej a americkej školy by som mohla aj celý deň, nehovoriac o množstve zážitkov za ten necelý rok. Ako hovorí Jakub, jeden z absolventov nášho FLEX ročníka, „aj napriek rozdielom sme si všetci ako ľudia vlastne veľmi veľmi podobní.“

Na záver by som teda chcela dodať, že aj napriek mnohým kultúrnym nezrovnalostiam, mi môj rok v USA priblížil americkú kultúru, spôsob života a naučil ma nesmierne veľa. Naučil ma nebrať si veci príliš osobne a pozerať sa na svet ako na spleť príležitostí, nie komplikácií. A preto, keď sa ma dnes niekto opýta, či je „americký sen“ stále relevantný, odpoviem, že je to o nás, nehľadiac na to odkiaľ sme. Ako mi raz povedala moja učiteľka v Iowe: „Nikto z vašich snov neurobí realitu, ak si ju z nich neurobíte vy sami.“ A tak som aj ja išla za svojím snom zo Starej Ľubovne za veľkú mláku a nabudúce pôjdem kľudne aj ďalej.